Napriek tomu, že sa pôst praktikuje od nepamäti, väčšina z nás dnes žije v predstave, že je nebezpečný. Mýty o pôste počúvame tak často, až ich považujeme za absolútne nevyvrátiteľné.
Medzi tie bežne tradované patria nasledujúce:
Pôst spomaľuje metabolizmus
Počas pôstu spaľujeme svalovú hmotu
Pôst znižuje glukózu v krvi na nebezpečnú úroveň
Pôst skončí prejedaním
Pôst pripravuje telo o živiny
Aj, keď boli tieto mýty už dávno vyvrátené, stále v spoločnosti kolujú. Väčšina ľudí si myslí, že pôst je škodlivý. Pritom opak je pravdou. Pôst ma na naše zdravie veľké množstvo pozitívnych dopadov.
„V tomto článku sa pozrieme na mýtus číslo 3 - Pôst znižuje glukózu v krvi na nebezpečnú úroveň.“
Niektorí ľudia sa boja že im počas pôstu klesne glukóza v krvi tak nízko, že dostanú triašku a budú sa potiť. To našťastie nehrozí. Telo množstvo glukózy v krvi veľmi zodpovedne sleduje. Existuje množstvo mechanizmov, ktoré zabezpečujú to aby bola glukóza v krvi v správnom rozmedzí. Telo počas pôstu začne štiepiť glykogén uložený v pečeni aby organizmu dodalo glukózu. To sa deje každú noc keď spíme a nič nejeme aby sa hladina glukózy udržala v norme.
Ak máme pôst dlhšie ako 24 až 36 hodín, zásoby glykogénu sa vyčerpajú. Pečeň vtedy začne vyrábať novú glukózu v procese ktorý sa nazýva glukoneogenéza z glycerolu, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri štepení tuku. To teda znamená, že nemusíme jesť glukózu aby glukóza v krvi ostávala na normálnej úrovni. S tým súvisí mylná predstava, že mozgové bunky získavajú energiu iba z glukózy. To nie je pravda. Ľudský mozog dokáže ako zdroj energie využiť aj ketolátky. Častice, ktoré vznikajú pri spaľovaní tukov. Vďaka tomu, môže náš organizmus optimálne fungovať aj keď nemáme k dispozícii žiadne jedlo. Ketolátky nám dodajú väčšinu potrebnej energie.
To potvrdzuje aj tento príklad. Ľudia, ktorý držia pôst z náboženských alebo duchovných dôvodov často popisujú pocity extrémne jasného myslenia afyzickej a psychickej pohody. Niektorý dokonca prežívajú eufóriu. Väčšinou podobné stavy pripisujú duchovnému osvieteniu. Ale pravda je oveľa vedeckejšia. Môžu za to ketolátky. Ketolátky sú superpalivo pre mozog.
Keď telo a mozog poháňajú predovšetkým mastné kyseliny a ketolátky, zakalená myseľ, zmeny nálad a emočná labilita, ktoré sú spôsobené divokými výkyvmi glukózy v krvi sa pre nás stanú minulosťou a odmenou za to bude jasná myseľ.
Zvážme aké by boli následky keby glukóza bola pre mozog nevyhnutná. Po 24 až 36 hodinách je glukóza v našom tele vo forme glykogénu vyčerpaná. V tú chvíľu by sme sa premenili v bľabotajúcich idotov, pretože by náš mozog úplne vypol. V paleolite bol náš intelekt jedinou výhodou proti divokým zvieratám, ktoré boli silnejšie a rýchlejšie než my. Bez rozumu by sme už dávno vyhynuli.
ZDROJ: Literatúra: Kompletný sprievodca pôstom, Jason Fung a Jimmi Moore
