Hrebeňom Západných Tatier za 1 deň a ako dopĺňať energiu na trase dlhej 45km s prevýšením 4500 metrov

Trasa vedie nasledujúcimi bodmi:

Horáreň pod Bielou skalou – Sivý Vrch – Brestová – Malý Salatín – Spálená – Pachoľa – Baníkov – Tri kopy – Plačlivé – Baranec – Plačlivé – Ostrý Roháč – Volovec – Hrubý Vrch – Jakubina – Hrubý vrch – Končistá – Klin -Sivý Vrch – Rázcestie pod Bystrou

GPX celej trasy pre navigovanie do tvojich športových hodiniek alebo mobilu nájdeš tu – GPX SÚBOR

Tento článok nadväzuje na video v ktorom sme spolu s Jankom prešli celú túto trasu na 1 záťah. Trasa je tam vysvetlená aj znázornená. Vo videu v krátkosti popisujeme aj ako sme počas prechodu dopĺňali energiu. Video je plné krásnych záberov na prírodu z hrebeňa Západných Tatier, ktorou trasa prechádza.

 Ak nechceš pozerať video tak Ti v rýchlosti zhrniem trasu tu.

Prechod spolu s pár zachádzami, ktoré sme absolvovali má 45km a 4500 výškových. Výhodou je opäť to, vieš v podstate odkiaľkoľvek z hrebeňa zísť dole do civilizácie. Trasu hodnotím ako vysoko náročnú.

Keďže sme vedeli, že nám to zaberie takmer celý 1 deň začali sme veľmi skoro. Vyštartovali sme z Horárne pod Bielou skalou. Relatívne rýchlo sme vystúpali na hrebeň a dosiahli prvý vrchol – Sivý vrch. Tu sme mali v nohách 4,5km a 835 výškových. Vedeli sme, že nás čaká ešte dlhá cesta a tak sme sa tu moc nezdržiavali. Doplnili sme palivo a whupkou sme pokračovali cez sedlo Pálenica až na Brestovú. Tu nám začalo vychádzať slniečko. Z hrebeňa je to vždy nádhera. Po Brestovú je to väčšinou len klasický turistický chodník. Z Brestovej na Salatín už začínajú skaly a je to tam teda oveľa technickejšie a kilometre ubúdajú oveľa pomalšie. Na Salatíne máme za sebou už takmer 10 kilometrov a 1400 výškových. Terén sa nezlepšuje ani smerom na Baníkov a Tri kopy. Veľmi technický je aj zostup do smutného sedla, kde postupujeme naozaj veľmi pomaly. Kamenistý a strmý terén smerom dolu nás spomalil až na rýchlosť, kedy nám trvalo prekonať 1 kilometer až pol hodiny.

Zo Smutného sedla smerom na Plačlivé sú aj prvé reťaze, ktoré treba zdolať. Nieje to však nič náročné a reťaze sú tam skôr ako poistka. Po dosiahnutí vrcholu Plačlivé sme už mali v nohách 16,5 kilometra a 2000 výškových. Tu sme si dali prvú zachádzku z hlavného hrebeňa, pretože sme chceli ísť aj na Baranec. Po návšteve Baranca sme sa vrátili späť na Plačlivé odkiaľ sme pokračovali ďalej smerom na Ostrý Roháč. Toto odbočenie z hlavnej trasy nám do nôh pridalo 6 kilometrov a 700 výškových. Takže ak chceš pošetriť nohy, tak Baranec môžeš samozrejme vynechať.

Ostrý roháč je určite najtechnickejšia pasáž celého prechodu. Niektoré úseky sa musia doslova vyliezť a zliezť. Sám som mal veľký rešpekt v týchto úsekoch. Tu sa doslova posúvaš slimáčim tempom. Keď ale zlezieš Ostrý roháč tak trasa smerom na Volovec je už pekný chodník. Volovec je už na našom 25 kilometri, kedy máme nastúpaných 3000 výškových. Po ďalších zhruba 3 kilometroch a 330 výškových sa dostávame na ďalší vrchol – Hrubý vrch. Tu je naša druhá zachádzka kvôli vrcholu Jakubina. Táto je však veľmi krátka. Je to navyše zhruba len 1,5km a 130 výškových.

Pokračujeme smerom na Končistú a Klin. Tu sa už dostávam do štádia, kedy ma bolí každý 1 krok smerom dole. Zároveň však smerom nahor to tiež ide ťažko. Vravím si, však sa nieje kam ponáhľať. A pomaly pokračujeme. Z nožičky na nožičku. Z Klinu už krásne vidno posledný vrchol, ktorý sa dnes chystáme zdolať – Bystrú. Tu znova postupujeme veľmi pomaly. Tentokrát však už nie kvôli terénu ale kvôli celkovej únave. Nakoniec sme to v zdraví zvládli až na Bystrú. Tu sme mali zhruba 35km a 4500 výškových. Bolo to náročné ale stálo to zato. Tu sme si to naozaj užívali. Horšie bolo, že sme museli ešte prekonať 10 kilometrov klesania z hrebeňa smerom na Rázcestie pod Bystrou.

Dopĺňanie energie pri diaľkových pochodoch

Pri plánovaní celodenného výletu do prírody, ako je turistika, je dôležité mať na pamäti dostatočnú prípravu jedla a pitia. Teraz zhrniem pár základných pravidiel, ktorých sa držím ja aby som si si zabezpečil potrebnú energiu a užil si výlet naplno.

Je nevyhnutné dopĺňať energiu, pretože naše telo potrebuje dostatok zdrojov na fungovanie pri náročných celodenných aktivitách. Bez dostatočnej energie sa krásny výlet môže veľmi rýchlo zmeniť na utrpenie.

Pri dlhých výletoch telo spáli veľké množstvo energie, ktorú je potrebné aspoň čiastočne doplniť. Správna príprava zahŕňa naplánovanie trasy, označenie miest s dostupným jedlom a pitím, a zváženie, čo si vziať so sebou na cestu.

Pri výbere jedla by si mal zvážiť, čo je ľahko stráviteľné a energeticky výhodné. Na výlete je dôležité robiť pravidelné prestávky, počas ktorých môžeš doplniť energiu z jedla a pitia.

Je nespočetne veľa tabuliek, kde nájdeš informácie o tom pri ktorom športe koľko kalórií spáliš. Tie tabuľky by som si vôbec neštudoval. Je to totižto extrémne individuálne. Zároveň nikdy nedokážeme prijať všetky spálené kalórie okamžite späť formou stravy. To koľko spáliš záleží primárne od tvojej trénovanosti a od toho v akej tepovej zóne aktivitu vykonávaš. Je však dôležité vedieť, že telo je šikovné a dokáže časť kalórií pokryť z vlastných zdrojov – tukových zásob.

Asi nemusím zdôrazňovať že pri celodennej túre by si za žiadnych okolností nemal prekročiť zónu 2. Vraví sa, že je to tempo pri ktorom si schopný plynule konverzovať. Ja idem ale na istotu ktorou je hrudný pás. Ak pôjdeš rýchlejšie, to znamená Z3 a vyššie veľmi pravdepodobne nebudeš stíhať dopĺňať energiu a skôr či neskôr ťa to dobehne a ty doslova vykapeš. Veľmi rýchlo sa môže stať, že nebudeš schopný pokračovať ale aj ak áno, tak tvoja motorika bude veľmi kostrbatá. To sú ideálne podmienky na úraz alebo nejaké nešťastie.

*Je tiež doležité vedieť, že od zóny 3 vyššie nám prestáva pracovať trávenie tak ako ho poznáme. Telo na to jednoducho nemá priestor. Môže sa tak stať, že sa ti ani nebude dať najesť. A tak sa postupne budeš dostávať do väčšieho a väčšieho deficitu.

Pri tempe v zóne 1-2 dokážem bez problémov prijať 200-300Kcal za hodinu. To je presne to množstvo, ktoré pri takejto aktivite aj odporúčam pre 80kg, cca 185cm vysokého chalana s priemernou kondíciou. Nieje to veľa ale udrží ma to vchode naozaj dlhú dobu. Môžu to byť 2-3 banány, ½ ovsenej tyčinky alebo doma pripravená kapsička z nejakej celozrnnej kaše.

Vždy sa zameriavam na to aby moje jedlo malo hlavne dostatok sacharidov. Môžu sa tam zapotrošiť aj nejaké tuky ale jesť vyslovene čisté tuky za mňa neodporúčam. (napr. orechy). Pre telo je štandardne k vytrvalostnému výkonu najlepšie palivo komplexný sacharid.

Príklady jedla, ktoré používam ja:

• Flapjack (ovsená tyčinka)
• Ryžové rolky – naplním napr tofu, bielou ryžou, vegánskym/zeleninovým „burgrom“ alebo plackou
• Kapsičky – tu nemyslím ovocné kapsičky z obchodu ale otvárateľné, ktoré si naplním sám. Zvyčajne nejakou kašou – napr. pšenovou, ryžovou, pohánkovou alebo čirokovou. Vždy dosladím banánom alebo medom.
• Rozpustné komplexné sacharidy, ktoré mám vo vode – napr Edgar

Toto je doslova tvrdé jadro mojej stravy na celodenných túrach. Určite by sa dalo toho pridať viac. Mne sa však najviac osvedčilo toto. Nie len energeticky ale aj v tom ako to viem prakticky a úsporne zbaliť do ruksaku. Naozaj veľa kalórií zbalených do relatívne malého priestoru.

Považujem za dôležité, naštudovať si koľko čoho obsahuje koľko kalórií. Zároveň mám zaužívané, že každú celú hodinu si dávam 1 jedlo a po ceste cuckám vodu s ďalšou energiou.

To znamená, že ak si vypočítam, že by som mal trasu zvládnuť napr. za 8 hodín, pripravím si minimálne 8x desiatu.

Veľmi sa mi osvedčilo mať so sebou vždy niečo naviac, pretože nie raz sa mi stalo, že sa mi odhadovaný čas túry riadne predĺžil. Preto mám so sebou vždy ešte navyše zabalené 2-3 energetické gély. Zaberajú naozaj málo miesta ale môžu Ťa doslova zachrániť.

Ja každému odporúčam, že má síce každú hodinu jesť ale neustále musí byť v stave, že nieje plný ale zároveň ani hladný.

Nemenej dôležité je dobre si naplánovať aj pitný režim. To je zas veľmi individuálne a veľmi závislé aj od teplotných podmienok. To tu nebudem viac rozoberať nakoľko je to podrobnejšie rozobrané v článku OKRUH BIELY POTOK – SALATÍN + DEHYDRATÁCIA.

V skratke, kľúčom k úspešnému celodennému výletu je správna príprava, vrátane dostatočného množstva jedla a pitia, a pravidelné dopĺňanie energie. Dodržiavaním týchto tipov sa vyhneš vážnejším problémom, užiješ si pochod a nebudeš musieť túru ukončiť predčasne.

Na záver by som opäť raz vypichol nami naozaj veľmi dobre otestované časti výbavy z nášho eshopu.

Určite musím vyzdvihnúť nezničiteľný a extrémne odolný ruksak od Helikon-Tex ktorý nesie názov DRAGON EGG.

Tento ruksak máme ja aj Janko už od roku 2016. Dávali sme mu mega zabrať napr. aj pri tréningoch do kopca so závažím. Vtedy sme si okrem našich vecí ešte dali do ruksakov každý po 20kg železných kotúčov. Ruksaky to zvládali v pohode. Skôr my sme mali problém. Ruksaky majú krásne rozložené priehradky na veci. Hlavne na drobnosti, ktoré sú vždy prehľadne usporiadané. Z vonkajšej strany je MOLLE systém, vďaka ktorému je možne k ruksaku pripnúť ešte akúkoľvek ďalšiu kapsu. Ruksaky sme povláčili kade tade a absolútne vôbec ich nešetrili. Raz nám jeden dokonca spadol z hrebeňa Nízkych Tatier, kde sa viac ako kilometer kotúľal dole. Ruksaku sa nič nestalo. Možno sa niekomu môže zdať, že cena je vyššia. Avšak toto je presne tá časť výbavy, ktorú kupuješ len raz za život. Tie ruksaky nás v pohode prežijú.

Druhú vec s ktorou sme tiež veľmi spokojní sú OTS Kraťasy, tiež od Helikonu. Kraťasy sú veľmi pohodlné. Sú vyrobené zo strečového materiálu, ktorý sa naťahuje do všetkých 4 smerov. Neobmedzujú teda pri pohybe. Tiež veľmi dobre odvetrávajú pot. Výhodou je počet vreciek. 2 zadné, 2 predné a 2 vrecká na stehnách na zips. Sú veľmi ľahké a skladné. Prešli s nami naozaj obdivuhodné množstvo kilometrov a stále ich odporúčame kade chodíme. Ja mám tieto červeno čierne. Janko ma čisto čierne. Na eshope ich máme dostupné ešte v ďalších farbách.

Ja mám napr. rád aj to, že zapínanie v páse nieje na gombík ale na suchý zips. Dostupná je aj široká veľkostná rada od veľkosť S až po veľkosť 4XL.